Holandský minister pre klímu a energetiku Rob Jetten v pondelok (20. 6.)
na tlačovej konferencii povedal, že vláda okamžite mení zákon, ktorý
povoľuje uhoľným elektrárňam fungovať maximálne na 35 % svojej kapacity.
Cieľom zákona, ktorý vstúpil do platnosti iba začiatkom tohto roka,
bolo obmedzenie emisií skleníkových plynov. Celkovo tri uhoľné
elektrárne v Holandsku mali ukončiť svoju prevádzku v roku 2030.
Nová situácia na energetickom trhu však pôvodné plány zmenila a
elektrárne budú môcť ísť na plnú kapacitu až do konca roka 2024. "Bolo to ťažké rozhodnutie, ale museli sme ho prijať"
povedal Jetten. Ako dodal, bez dodatočných opatrení by v Holandsku a
Európe nebolo možné garantovať dostatočné naplnenie zásobníkov plynu na
zabezpečenie sa na zimnú sezónu.
Holandsko sa tak pripojilo ku krajinám, ako Rakúsko a Nemecko, ktoré sa v
reakcii na znižovanie dodávok plynu z Ruska rozhodli opätovne vrátiť k
uhliu. Gazprom totiž v poslednom období výrazne znížil dodávky plynu cez
plynovod Severný prúd 1.
Holandsko sa radšej rozhodlo pre uhlie než pre zvýšenie produkcie plynu z
obrovského ložiska Groningen na severe krajiny, čo presadzovali
poradcovia v energetickej oblasti. Ložisko bolo od spustenia produkcie v
roku 1963 kľúčovým zdrojom zemného plynu pre veľkú časť západnej Európy
a významným zdrojom príjmov do holandského štátneho rozpočtu.
Neskôr však vláda začala ťažbu z ložiska pre časté zemetrasenia
utlmovať, pričom s jeho uzatvorením sa počíta v októbri 2023. Tento
termín plánuje Amsterdam dodržať, "ak to geopolitická situácia dovolí". Tento rok by produkcia plynu z ložiska mala dosiahnuť o niečo menej než pôvodne plánovaných 4,5 miliardy kubických metrov.